(SK) Značná časť Maďarov neverí v spoločnú stranu so Slovákmi. Európa, ktorú poznáme, sa zachráni len vtedy, ak… Tvrdí predseda mimoparlamentnej MKDA

Myslí si, že Maďari žijúci na Slovensku neveria v spoločnú slovenskú-maďarskú stranu. Výsledky referenda u našich južných susedov ho neprekvapili, pričom pre Orbána slúžilo na boj s umelo vytvoreným nepriateľom. Viac o referende, kvótach, ako aj programových prioritách partaje nám v rozhovore prezradil predseda Maďarskej kresťanskodemokratickej aliancie Csaba Fehér.

Mohli by ste trochu bližšie predstaviť stranu MKDA? Čo sú hlavné programové priority vašej partaje? A v čom je iná v porovnaní so stranou Most-Híd, respektíve SMK?

Maďarská kresťanskodemokratická aliancia vznikla v roku 2013 s cieľom poskytnúť Maďarom žijúcim na Slovensku možnosť skutočných slobodných a nezávislých volieb, dôsledné zastupovanie ich záujmov založené na kresťanských a národných základoch. Sme za politický pluralizmus. Sme zástancami takého systému viacerých maďarských politických strán na Slovensku, ktorý je založený na korektnej spolupráci.

Maďarská kresťanskodemokratická aliancia (MKDA) chce kultúrnu a vzdelávaciu autonómiu Maďarov žijúcich na Slovensku. Chceme dosiahnúť rovnaké právne postavenie maďarského jazyka v oblastiach obývaných Maďarmi, čiže na juhu Slovenska. Potrebujeme vytvoriť taký zákon o národnostných menšinách, ktorý chráni kultúrne, vzdelávacie a jazykové záujmy a zabezpečuje menšinám na Slovensku vývoj, ktorý nie je závislý od vlády.

Považujeme tiež za dôležité odstrániť dôsledky Benešových dekrétov, v duchu politického a spoločenského vyhlásenia podpísaného v Komárne 5. apríla 2005. Dôležitá je, aj z ekonomického hľadiska, územnosprávna reforma – vytvorenie Komárňanskej, Rimavskosobotskej a Trebišovskej župy.

Koľko má vaša strana členov?

Maďarská kresťanskodemokratická aliancia je veľmi mladá strana. Ale mladá strana so starými kultúrnymi a politickými hodnotami. Svoju členskú základňu rozširujeme nepretržite. Samozrejme, aby sme zachovali politickú tvár podľa vyznania kresťanskodemokratických spoločenských a politických hodnôt. Som ale presvedčený, že politický úspech nezáleží na veľkosti členskej základne, ale skôr na tom, ako strana komunikuje svoje ciele, názory a úspechy a ako spolupracuje s inými stranami. A tiež to, či si dokáže zachovať v tej spolupráci svoju tvár a čistotu politickej identity.

Nie sú tri strany určené primárne maďarskej menšine na našom území až priveľa? Nie je projekt MKDA pri takejto konkurencii odsúdený na neúspech?

Určite nie. Aj Maďari na Slovensku potrebujú politickú pluralitu, aby predišli duševnej diktatúre jednej strany. V klasickom slova zmysle na Slovensku v tejto chvíli nie sú tri strany určené primárne maďarskej menšine. Je isté, že väčšina Maďarov žijúcich na Slovensku sa dištancuje od Fideszu, ako aj od Viktora Orbána a ním závislej a riadenej politiky. Čiže vlastne od politiky SMK, ktorá sa vlastne otočila chrbtom všetkým tým hodnotám a cieľom, pre ktoré vznikla a dala sa na cestu satelitnej strany.

Značná časť Maďarov nepodporuje (a neverí v) spoločnú politickú stranu Maďarov a Slovákov. Na jednej strane majú zlé skúsenosti, na druhej strane je to celkom nová, v našich spoločných dejinách ešte nevyskúšaná cesta s viacerými otáznikmi.

Dalo by sa, v širšom zmysle slova, povedať, že ste akousi maďarskou verziou strany KDH? Alebo sa to vôbec nedá stavať do tejto roviny?

Maďarská kresťanskodemokratická aliancia nie je maďarská verzia ani jednej strany. Je to etnická strana Maďarov žijúcich na Slovensku, ktorá svoju politiku určuje a vedie podľa kresťanských a demokratických spoločenských hodnôt.

Samozrejme, v KDH na základe politických hodnôt môžeme nájsť politického partnera, no v menšinovej politike, vnímaní a uplatňovaní menšinových kolektívnych práv naše názory sú v určitých oblastiach odlišné. Nie však neprekonateľné.

Slovenský euposlanec Branislav Škripek (OĽaNO) sa pred pár dňami vyjadril, že „EÚ sa nechce hlásiť ku svojim židovsko-kresťanským koreňom“. Súhlasíte s týmto názorom?

S pánom poslancom som sa v septembri stretol v Budapešti na jednej konferencii, ktorá sa zaoberala povojnovými politickými udalosťami v Československu, Benešovými dekrétmi, výmenou obyvateľstva a petíciou, ktorú podali do Bruselu za zrušenie uznesenia slovenskej vlády z roku 2007. Vystúpenie a slová pána Škripeka považujem za morálne, priateľské a zároveň je to politické gesto na základe kresťanských hodnôt.

Z mojej strany môžem povedať, že práve na taký kresťanský prístup čakáme od slovenskej strany pri riešení háklivých otázok, ako sú napríklad aj Benešove diskriminačné dekréty. Musím povedať že plne súhlasím a stotožňujem sa s názorom pána europoslanca. Sme svedkami takej politiky, ktorá úmyselne a plánovite bojuje proti tým kresťanským hodnotám, v ktorých sa zrodila Európa a vďaka ktorým si Európa vedela zachovať svoju tvár.

Vidíme, že Európska únia sa vydala na cestu, kde sa otočí chrbtom kresťanským spoločenským hodnotám, v ktorých sa zrodila, a ktoré dali základný charakter európskym národom. Na ekonomické, sociálne a kultúrne výzvy, ktorým čelí celá Európa, dokáže dať vhodné odpovede výlučne kresťanskodemokratická politika. Európa, ktorú sme zdedili, a ktorú poznáme, sa len vtedy zachráni, ak sa bude hlásiť k svojim koreňom.

V samotnom Maďarsku sa prvú októbrovú nedeľu uskutočnilo referendum, ktoré sa týkalo povinných kvót v rámci prideľovania utečencov. Prekvapil vás počet občanov, ktorí prišli k urnám? Čakali ste vyššiu, prípadne nižšiu účasť?

MKDA považuje celé referendum za nepotrebné. Bolo by určite lepšie, keby vynaložené náklady v hodnote 50 miliónov eur sa dostali do rezortu zdravotníctva alebo školstva. Účasť ani výsledok ma neprekvapili.

Aj napriek tomu, že referendum nebolo platné, maďarský premiér Viktor Orbán bol s dosiahnutými výsledkami veľmi spokojný. Ako je Orbán vnímaný v rámci vašej strany?

Zo štátov V4 jedine vláda Viktora Orbána navrhovala uskutočniť referendum o povinných kvótach, pričom neustále vyhlasoval, že maďarská vláda potrebuje podporu občanov, ktorá posilní odpor vlády proti prideľovaniu utečencov. V skutočnosti, by Orbán svoju politiku posilnil tým, že presvedčí ďalšie štáty politikov o správnosti jeho postoja – postoja V4 týkajúceho sa povinných kvót.

Referendum slúžilo skôr na Orbánove vnútropolitické záujmy, ako boj proti umelo vytvoreným nepriateľom. Značná väčšina voličov ale nepodporila falošnú politiku hľadajúcu nepriateľa, čo vidíme aj na výsledku referenda. Ale musíme vidieť aj to, a skutočnosť potvrdí náš názor, že neúspešnosť referenda nebráni autokratickému režimu Orbána, aby pokračoval v politike, do ktorej ťahal aj tie maďarské strany spoza hraníc Maďarska, ktoré sa stali satelitnými stranami Fideszu, ako je napríklad aj SMK.

Mimochodom, samotná téma utečencov výrazne rozdeľuje nielen politikov, ale aj bežných občanov. Sú podľa vás moslimskí migranti naozaj hrozbou pre Európu, respektíve európske hodnoty? Alebo je celá záležitosť len úmyselne nafúknutá a politici skrývajú za migračnú otázku svoje nesprávne rozhodnutia?

Migračnú krízu v žiadnom prípade nemožno podceniť z dlhodobého hľadiska, lebo môže priniesť nepredvídateľné náboženské, kultúrne, ekonomické a sociálne zmeny. Obrovská a rýchla migrácia posilní existujúcu snahu a napomáha tú politiku, v dôsledku ktorej Európa môže navždy stratiť kresťanskú tvár. Maďarská kresťanskodemokratická aliancia preto nepodporí rozdelenie migrantov podľa kvôt, ale v každom prípade podporí prijatie kresťanských utečencov z vojnových oblastí. Sme za to, aby sa vytvorilo také európske rozhodnutie, ktoré je solidárne a predovšetkým je pre každého akceptovateľné a neohrozuje Európu, ktorú poznáme.

Na druhej strane hysterizovanie otázky môže slúžiť na zakrytie spoločenských a ekonomických problémov, ako je prehĺbenie spoločenských rozdielov, migrácia mladých, nedostatočná podpora zaostalých regiónov, narástajúca politická korupcia, zlé alebo nevykonané reformy v zdravotníctve a školstve, malé platy a dôchodky, prípadne vysoké dane.

zdroj: www.parlamentnelisty.sk, Martin Rendek